So smútkom čítam, čo sa deje v zariadení, ako sa útočí na pani riaditeľku, je mi z toho zle. Áno, všade sa vyskytujú problémy, vyčerpanosť, práca je ťažká, fyzicky aj mentálne, no vybrali sme si ju sami, máme držať spolu, komunikovať, hľadať zlepšenia, vzťahy medzi sebou, nie hodiť všetko na pani riaditeľku. Pracovala som v zariadení skoro 10 rokov, odkedy prišla do zariadenia pani riaditeľka, nikdy som nemala pocit, že šikanuje, kontroluje, nikdy, skôr naopak. Keď som pani riaditeľku požiadala o nejakú službu, pomôcky pre klientov, bolo to rôzne, vždy, opakujem, vždy zabezpečila mnou podané žiadosti vo veľmi krátkom čase, nakoľko jej vždy záležalo aby sa v zariadení cítili dobre. Čo sa týka nás, zamestnancov, počas covidu sme mali nadštandardné vybavenia, dezinfekciu, ochranné prostriedky, žiariče a ako bonus veľmi dobré príplatky, vďaka tomu sa nám podarilo znížiť úmrtnosť na covid na minimum, čo sa žiaľ nedá povedať o iných zariadeniach. Šikana? Aká??? Myslím si, že je čas, idú Vianoce, zamyslieť sa každý sám nad sebou, nie je problém aj vo mne, alebo lepšie hodiť kameňom na riaditeľku? Miesto rozdeľovania hnevu a nenávisti hľadať niečo čo nás spája, ako pomôcť zlepšiť vzťahy na pracovisku? No jednoduchšie je hodiť kameňom do riaditeľky, ona, ona je na vine, choré! Známy biblický verš hovorí. Kto je vinný, nech prvý hodí kameňom, zamyslite sa nad tým. Milé kolegyne, mám Vás rada, blíži sa advent, Vianoce a ja vám zo srdca prajem požehnané sviatky, samozrejme aj prémie, ktoré sme vždy mali štedré, no odhoďte zbrane hnevu a nenávisti a hľadajte to lepšie v sebe i v druhých, pekný deň.
LV